V zlatej ére švédskeho filmu (1913 – 1923) čerpali tvorcovia inšpiráciu najmä z domácej literatúry, predovšetkým z diel Selmy Lagerlöfovej. Jej román Povozník smrti preniesol Victor Sjöström na filmové plátno v podobe výnimočného diela, presláveného najmä sugestívnym použitím dvojexpozície v duchárskych scénach a precízne vystavaným rozprávaním prostredníctvom retrospektív. Film je dodnes považovaný za vrchol švédskej nemej kinematografie.

Najznámejším motívom filmu je stvárnenie duchovného sveta ako mučivej prázdnoty medzi nebom a zemou. Medzi najsilnejšie scény patrí moment, keď sa tyran a alkoholik prebúdza za zvukov polnočných zvonov na Silvestra, aby s vedomím vlastného zatratenia uzrel svoju mŕtvolu.

Živý hudobný sprievod Jori Josiphson & Kragrowargkomn vytvára k filmu novú zvukovú vrstvu. Kým Jori Josiphson (Juraj Polgáry) pracuje s jemnými, meditatívnymi plochami na pomedzí experimentálnej a súčasnej vážnej hudby, Kragrowargkomn prináša temný, drsný zvuk funeral doom a industriálu. Spolu vytvárajú silný audiovizuálny zážitok, ktorý prehlbuje temnú poetiku filmu. Premiéru mala táto audiovizuálna interpretácia na festivale Scandi v roku 2022.