Vyhlásenie výsledkov 2023
Cena za najoriginálnejšie spracovanie scenára
Film: NIČ
Prehliadka severských filmov ani tento krát nesklamala a priniesla množstvo zaujímavých audiovizuálnych diel. Niektoré zaujali kreatívnym stvárnením, niektoré hereckým výkonom, niektoré štylistickými prostriedkami, ideou, jednoduchosťou, odkazmi na súčasnosť či schopnosťou vyvolať silnú emóciu. Ako študentská porota sme sa zhodli, že spomedzi originálnych filmov, ktoré tohtoročné Scandi ponúklo, si Cenu za najoriginálnejšie spracovanie scenára zaslúži práve dánsky thriller Nič.
Snímka, režírovaná Trine Piil, ktorá stála tiež za scenárom, a Saemusom McNally je adaptáciou populárneho rovnomenného románu dánskej spisovateľky Janne Teller z roku 2000, jeho myšlienky však ani po viac ako dvadsiatich rokoch nezostarli a bez problémov sa uchytili v prevedení zasadeného do súčasnosti. Nič prostredníctvom príbehu ôsmakov, čeliacim existenčnej kríze, ktorú sa snažia detsky naivným a nerozvážnym spôsobom zahnať, ponúka mnohovrstevnatý príbeh s rozsiahlymi interpretačnými možnosťami. Témy sa tu množia a navzájom prepájajú, okrem ústredných nihilistických úvah sa upozorňuje na chýbajúci dialóg medzi deťmi a dospelými, odkazuje sa na nátlak okolia či nástrahy dospievania. Film vytvára množstvo paradoxov, to, čo malo deti spojiť, vyústi v rozpad ich vzťahov, tí, ktorí sa mali najviac zaujímať, len mávli rukou, dobrý úmysel splodil krutosť, popieranie zmyslu zmysel stvorilo a snaha ho nájsť naopak priniesla bezvýznamné obete. Dej je preplnený bizarnosťami a absurdnosťou, až by sa mohlo zdať, že niektoré situácie či správanie postáv je úplne nezmyselné, no treba mať stále na pamäti, že centrálnou zápletkou je práve absencia zmyslu. Snímka diváka opakovane vzýva hľadať vo veciach zmysel a zároveň ho spochybňuje, je skeptická voči jeho prítomnosti či už v umení, náboženstve, materiálnych veciach, ľudských činoch alebo existencii všeobecne. Vo filme však nejde len o nejaké zdĺhavé filozofovanie nad zbytočnosťou nášho bytia, tvorcovia tiež počas celého projekčného času skvelo pracujú s napätím, ktoré je navyše prítomné až v dvoch rovinách. V prvej, kde je každá ďalšia obeta za cieľom zhromaždenia hodnotných vecí brutálnejšia a pomstychtivejšia, neustále graduje a v druhej zostáva prítomná v úzadí aj počas momentov emočného vydýchnutia, kedy neustále čakáme, či sa skupinke podarí presvedčiť spolužiaka, že na niektorých veciach predsa len záleží.
Nič sme sa rozhodli oceniť, pretože v nás zanechal Niečo. Dosiahol to najmä funkčným prepojením motívov bezvýznamnosti a zmyselnosti, vďaka ktorým nadobúdajú jednotlivé scény protirečivé významy a ktoré aj po nástupe záverečných titulkov nútia k zamysleniu nad tým, čo, a či vôbec čosi, je v živote skutočne dôležité.
Nina Ulická
